Crazy girls:Milotka a Nikuška

Veľmi citlivá, starostlivá a neuveriteľne nežná. Presne taká je prostredná zo sestier Halliwellových – teda, len do smrti Prue, po ktorej prevzala na svoje krehké plecia neľahké postavenie najstaršej a najzodpovednejšej sestry... Piper je však i ako chameleón – vie byť oddaná, „do vetra“, spontánna i opatrná. Podľa toho, čo si ktorá situácia vyžaduje a tiež podľa toho, ako sa momentálne cíti. Má veľké, dobrácke srdce, a preto nečudo, že nadväzuje silné priateľstvá. I keď je veľmi skromná a možno občas až trošku priveľmi nesmelá, má veľa priateľov – mužských i ženských – a často býva najžiadanejším účastníkom nejakej tej párty. Väčšinou ich dokonca organizuje! Preto zrejme neprekvapí, že sa po istom čase rozhodla otvoriť si vlastný nočný klub. Je lojálna a dokáže udržať tajomstvo - o tom by vedel dlho rozprávať napríklad Leo – veď keď čakala ich druhé spoločné dieťa, dozvedel sa o tom až po neuveriteľných šiestich mesiacoch! Piper vlastne celkom vyhovuje udržiavanie tajomstiev, pretože z duše nenávidí konflikty akéhokoľvek druhu. Bytostne neznáša, keď sa dvaja ľudia hádajú a ich hádka nemá konca. Preto sa väčšinou, ak hrozí, že sa v takejto situácii ocitne, radšej vzdá – hoci má pravdu -, len aby sa vyhla konfliktom. Je veľmi dobrým „vyjednávačom“ a bravúrne dokáže ľudí presviedčať či urovnávať ich spory – ak by ju jej láska k vareniu nebola zaviala smerom ku kulinárstvu, určite by sa bola stala vyhľadávanou kapacitou pri dôležitých rokovaniach alebo vyslankyňou dobrej vôle. A možno by sa jej podarilo výrazne znížiť rozvodovosť, keby sa bola stala manželskou a rodinnou poradkyňou... Keďže je Piper od prírody dobrá duša a má veľké srdce, nedokáže a ani nechce v ničom súperiť so svojimi sestrami. Chce len, aby sa všetci mali dobre a boli šťastní - a podľa možností v jej prítomnosti. Nič nepovažuje za trvajúce večne, a preto si vie vážiť výnimočné okamihy a výnimočných ľudí vo svojom živote. Piper je taká čestná a dôveryhodná, že sa často ocitá v pomerne chúlostivom a niekedy až trápnom postavení človeka, ktorý vie o každom všetko. Z určitého (ňou ako lichotivého vnímaného, ale zároveň nepochopiteľného) dôvodu, sa jej ľudia neustále zverujú so svojimi najskrytejšími, najtemnejšími a najbolestivejšími tajomstvami. Úbohá Piper sa nemôže ani previezť lanovkou bez toho, aby sa nedozvedela všetky podrobnosti o zdravotných problémoch jej spolucestujúcich, či vyzdvihnúť si poštu bez toho, aby sa jej poštár nezveril so svojou závislosťou od hazardných hier... A o zákazníkoch v reštaurácii, kde pracovala a neskôr o návštevníkoch svojho nočného podniku vie Piper viac, ako skúsení dlhoroční barmani! Piper je nielen dobrá poslucháčka, ale vie dávať i dobré rady – keď ju o ne niekto požiada, samozrejme. Jej najväčším problémom je jednoznačne to, že nedokáže nikomu, kto je alebo aj nie je v núdzi povedať rezolútne „nie“. Nie je to preto, že by, ako sa hovorí, „nemala chrbtovú kosť“, naopak – Piper jednoducho rada pomáha. Vlastne jej to, že ju niekto potrebuje, istým spôsobom lichotí. A tu niekde sa problémy začínajú – Piper je často natoľko vyťažená pomáhaním iným a ich zachraňovaním, že ona sama zostáva niekde na polceste. Večne niekam mešká, svoje vlastné problémy nemá kedy riešiť a občas dokonca ani nejde spať, pretože nechce nikoho sklamať a riešenie jeho problému odložiť na neskôr... A tak je v permanentnom strese. Neustále si niečo plánuje a potom s hrôzou zisťuje, že si toho predsavzala oveľa viac, ako je reálne schopná zvládnuť. Vtedy znervóznie a zneistie a začne o sebe pochybovať... Týmto stavom vôbec nepomáha neodškriepiteľný fakt, že Piper nie je „rodený organizátor“. Nie je to jej vina, jednoducho na to „nemá bunky“. Obvykle skrátka nemá dosť času na to, aby si všetky veci usporiadala tak, ako by ich chcela mať. Snaží sa zo všetkých síl, robí si siahodlhé zoznamy priorít, kupuje organizéry a pod., ale akosi to aj tak nepomáha. V praxi to vyzerá napríklad takto: spíše si podrobný zoznam vecí, ktoré chce kúpiť v potravinách, len aby priamo „na mieste činu“ zistila, že ho nechala doma. Našťastie však má dostatok energie, že dokáže udržať pri živote všetky svoje rozbehnuté projekty a uspokojiť zákazky. A to preto, lebo Piper je najskôr perfektná šéfkuchárka a neskôr šéfka vlastného podniku. Disponuje takmer nekonečnou kreativitou. Dlhé hodiny v najvyššom pracovnom nasadení, plnom hektiky a stresu, tejto energickej žienke dokonale vyhovujú. Pomerne skoro zistila, že jedlo môže byť nielen vynikajúcim liečiteľom, ale i príjemným „tichým spoločníkom – už ako dieťa často práve v jedle nachádzala útechu. Nechápte to zle: neprejedala sa a neliečila si tak nejaké boliestky! Pri príprave jedál mala Piper skrátka možnosť byť v blízkosti milovanej starej mamy, bez toho, aby sa, ako to ona vnímala, „vnucovala“. A taktiež to bol prekvapivo účinný prostriedok ako sa vyhnúť tomu, aby sa ocitla uprostred slovných (a často i fyzických) prestreliek medzi večne súperiacimi Prue a Phoebe. Mohla sa ukryť v kuchyni, počas ich „súbojov“ piecť a potom ich nenápadne a elegantne prerušiť – a obvykle i ukončiť – kôpkou neodolateľne rozvoniavajúcich, ešte horúcich koláčikov... Na rozdiel od svojich sestier (Prue, ktorá je posadnutá zarábaním a Phoebe, ktorá sa o peniaze vôbec nestará), Piper je presne ten typ človeka, ktorý sa uspokojí s tým, čo má. Nikdy síce neminula viac, ako zarobila, ale ani sa jej nikdy nepodarilo niečo z toho, čo zarobila, ušetriť. Najdôležitejšie pre Piper je šťastie – teda šťastie a mier (aj keď nie je kandidátkou na miss, ktoré sa týmito veľkými slovami často oháňajú). To z Piper robí prototyp ideálnej priateľky (a manželky). A práve to boli vlastnosti, ktoré na Piper najviac priťahovali jej prvého vážneho priateľa Jeremyho Burnsa (Eric Scott Woods) – a tiež vlastnosti, s ktorými v istom zmysle určite nerátal. Ich vzťahu nepochybne tiež neprospelo, že Jeremy bol warlock, vyslanec pekla... :-) Nanešťastie práve Piperin vzťah s Jeremym poznačil jej vzťahy k mužom ako takým. Vždy bola – pochopiteľne - extrémne nervózna pri predstave, že by mala opäť s niekým začať chodiť a pred každým pokusom o niečo podobné rande sa snažila všetkými možnými dostupnými prostriedkami zistiť, či to nasledujúce bude normálne. Zabudnite na klasické otázky typu „Je slobodný? Ženatý? Žije pod jednou strechou s mamičkou?“ Piperina prvá myšlienka bola pri každom náznaku rande: „Je človek?“ Teda, až do chvíle, keď spoznala Lea Wyatta (Brian Krause)... Leo stretol Piper, keď ho ako nosiča svetla Starší poverili dohliadaním na sestry Halliwellové. A i keď platil prísny zákaz nadväzovania vzťahov medzi nosičmi svetla a čarodejnicami, láske nerozkážete - Piper a Leo sa do seba zaľúbili... Ich vzťah bol veľmi komplikovaný a počas jedného obdobia, keď boli zase načas rozídení (stávalo sa to často: nie preto, že by sa prestali ľúbiť, ale jednoducho preto, že občas prekážky ich vzťahu narástli do nezvládnuteľných rozmerov, a tak sa snažili presvedčiť jeden druhého, že si asi predsa len nie sú súdení – našťastie sa mýlili), začal sa Piper stretávať so sympatickým susedom Danom Gordonom (Greg Vaughan). No netrvalo dlho a Leo sa opäť vrátil do Piperinho života – a už z neho neodišiel (aj keď sa o to viackrát – niekedy viac, inokedy menej úspešne -, nie z vlastnej vôle, ale „vo vyššom záujme“, pokúšal). Čo sa týka Piperiných schopností – to, že vie zastaviť čas, je akýmsi vyvážením toho, že nikdy nikde nestíha prísť načas. Na rozdiel od Prue, ktorá bola veľmi obozretná a k svojim danostiam pristupovala s patričným rešpektom, a na rozdiel od Phoebe, ktorá bola ochotná hoc i do hlbokej do noci len nehybne sedieť a čakať na svoje vízie, Piper bola zo svojich schopností spočiatku úplne vydesená! Nechcela zastavovať čas a úplne odmietala „zmrazovať“ objekty, ľudí či čokoľvek iné. Nanešťastie pre ňu práve to všetko dokáže – a ešte oveľa viac!